South Sudan pt II - Home sweet home alias žijem v bushi

Autor: Monika Paločková | 8.2.2020 o 18:59 | (upravené 9.2.2020 o 19:07) Karma článku: 5,79 | Prečítané:  450x

Prvé dni sú fakt náročné. Hlavne keď opúšťaťate miesto, kde je voda z kohútika pitná, kde chodíte doma v ponožkách bez strachu, že stúpite na škorpióna, kde si vyperiete v práčke, kde si do mesta sadnete na cheesecake a kávičku.

Prvé dni sú fakt náročné.
Hlavne keď opúšťaťate miesto, kde je voda z kohútika pitná, kde chodíte doma v ponožkách bez strachu, že stúpite na škorpióna, kde si vyperiete v práčke, kde si do mesta sadnete na cheesecake a kávičku a potom sa taxíkom zveziete do kina.

Afrika je challenging. V Afrike prekonáte všetky svoje strachy. Nemáte na výber. Akonáhle som zavrela dvere svojej 'izby' (izbou si predstav nemocničnú postel z 80tych rokov a železnú skrinku z plavárne), na dverách ma privítal 8 nohý& 8 centimetrový pavúk. A na posteli další, v skrinke další a všade další.


Spoločný turecký záchod pre všetkých obyvateľov kompaundu či vonkajšia hadica v plechovej búde striekajúca vodu (cháp ako sprcha), bez vonkajšieho osvetlenia a trvalo obývaná tropickou zoo z radov článkonožcov, sem tam preložená škorpiónom, hadom alebo gekonom je moja kúpeľňa.
Lavór s mydlovou a lavór s čistotu vodou moja práčka.
Hlinený kváder položený na zemi s dierou na uhlíky je kuchynský varič.
Neraz sa stane, že otvorím po práci dvere izby, a tam nájdem kozu.
Alternatívne riešenia sú tiež bežná súčasť života. Príbalový leták od Amoxicilinu namiesto toaleťáku napríklad.
Večer zaspávam s melódiou miestnej filharmónie tvorenej komármi, cvrčkami, rôznymi veľkými čiernymi berberkami, obohatenej o divné kroky pod mojím oknom, štekanie psa? či sem tam výstrely niekde v diaľke. Každý večer si vychutnávam entuziastické bubnovanie Dinkov do skorého rána a spevy lokalných obyvateľov. Vďaka bože za špunty do uší.
Jedna z mála výhod je, že nepotrebujete budík. Ráno vás bezpečne o 6 ráno budí kohút, gáganie kačíc na dvore a od skorého rána africké songy vyspevujúca Robin vedľa v izbe. Lovely.


Neznášala som doma studenú sprchu, tu som rada, keď vôbec tečie, aaj s parazitmi.
Strašne sa bojím psov. Tu ďakujem Bohu, keď za mnou beží on a nie hiena.
Afrika Ti dokáže, že sa dokážeš tešiť z mála. A to napríklad, keď Ti po týždni na ryži, fazuli a čiernom čaji prinesú také terno ako tekvica.
Internet máme na prídel. Každé 3 dni na pár minút. Miesto na internet sa nachádza v niekde bushy, tak pol kilometra od môjho obydlia. Svorne si tam vždy posadáme do rodinného kruhu a užíváme si 5 minút späť na našej planéte.
 

 

Sudán nemá skoro žiadne možnosti. Až na možnost spraviť Ťa zúfalým bravúrne rýchlo a rovno niekoľko krát do týždňa.
Stane sa mi to vždy, keď pod vankúšom nájdem ucholaka, pod posteľou škorpióna, keď je 40C a nie je pitná voda, keď periem v rukách 3 hodiny, vyvesím prádlo, príde monzún, celé mi to zleje, popadá do blata a maratón sa začína odznovu, keď vidím ryžu alebo fazuľu, keď majú v mojej deravej moskytiére komáre na mne celonočnú malarickú párty...
.
Hneď druhý deň som ako správny európsky cukrík nezvládla situáciu, budím sa s teplotou 38C, zvracaním a hnačkou, bolesťou celého tela a pocitom, že čo chvíľa umriem. Test na maláriu je negat. Chvalabohu. Tak že si oddýchnem, dám si čaj, zaleziem do postele a vypotím to. Presne takto by som normálne postupovala. Keby sme mali vodu na čaj, vodu v sprche a pitnú vodu vôbec. Dnes nemáme. Líham si do zatuchnutej postele s deravou moskytiérou, a celé to prehadzujem dekou, ktorou sa naposledy prikryla Mária Terézia.
Koluje historka o mojej izbe. Spal v nej raz nejaký misionár. Od tej doby už nikdy neprišiel do Južného Sudánu.

V sobotu sa dávam trochu do kopy a vyberám sa na market pre mydlo na pranie. Plány boli zas prekazené. Z dediny sa ozývajú opakované výstrely, ľudia húfne v panike utekajú. Tak utekám s nimi. Dnes z prania nič nebude.

Vlastne sme tu všetci predčili nás chytrých Európanov. Minimalizmus je náš lajfstajl, hipstersky žijeme v symbióze s prírodou, rôznorodý broučci padnutí v čaji sú vítaní ako obohatenie nášho skromného jedálničku, postaváme vonku a nekonečne dlho sa bavíme, občas zatrsáme na bubnovanie s Dinkami. Internet funguje raz za 3 dni, preto sedíme denne pri čajíku či beerku pod hviezdami, smejeme sa, hoodne spíme a žijeme tu na absolútnu pohodu.
Stačí tak málo, aby si bol v pohode. A čím menej máš, tým viac v pohode život je.


.
Nemýlila som sa, budem to tu milovať! ❤️

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Beaty Balogovej

Dva roky po: Vražda presiakla aj do nášho jazyka

Slová Brucho, volavka či paparazzovanie už nikdy nebudú znieť ako pred vraždou.

Dobré ráno

Dobré ráno: Dva roky po vražde sme len na začiatku

Novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu zavraždili pred dvomi rokmi.


Už ste čítali?